Žalm 84 nádherným a precíteným spôsobom vyjadruje túžbu po spoločenstve s Bohom, radosť z prežívania Jeho blízkosti v chráme. Spieva sa obvykle pri pamiatke posvätenia chrámu, aj preto je nám evanjelikom známy a milý. V tomto jesennom období si väčšina našich zborov pripomína deň, kedy bol ich kostol posvätený. Žiaľ kvôli pandémii prichádzame o možnosť prežívať túto slávnosť v našich chrámoch. Prečítajme si tento Žalm nanovo tak, aby sme túto nádhernú Božiu blízkosť prežili o to viac v našich srdciach a domácnostiach. A nech nám k tomu dopomôže aj príbeh spojený s oltárom v Dúbravke, ktorý vám dnes ponúkame. Aké sú milé Tvoje príbytky, ó Hospodine mocností! Duša mi túži, priam prahne po sieňach Hospodinových; srdce a telo mi plesá v ústrety Bohu živému. Aj vtáča našlo si domov a lastovička hniezdo, kde ukladá si mlaď: oltáre Tvoje, Hospodine mocností, Kráľ môj a Boh môj! Blahoslavení, ktorí prebývajú v Tvojom dome, oni Ťa stále chvália. Sela. Blahoslavený človek, ktorý v Tebe nachádza silu, tí, čo majú na mysli cesty do chrámu! Keď prechádzajú suchým údolím, premieňajú ho na prameň, a požehnaním pokrýva ho jesenný dážď. S pribúdajúcou silou kráčajú, aby sa ukázali pred Bohom na Sione. Hospodine, Bože mocností, počuj moju modlitbu, načúvaj, Bože Jákobov. Sela. Hľaď, Bože, štít náš, a pozri na tvár svojho pomazaného! Lebo lepší je deň v Tvojich sieňach ako inde tisíc; radšej chcem stáť na prahu v dome svojho Boha ako zdržiavať sa v stanoch bezbožnosti. Lebo Hospodin Boh je slnkom a štítom, milosť a slávu udeľuje; Hospodin neodoprie blaho tým, čo chodia bez úhony. Ó Hospodine mocností, blahoslavený človek, ktorý v Teba dúfa!
by