V Horných Zeleniciach sa 15. januára 2024 uskutočnila Seniorálna pastorálna konferencia Bratislavského seniorátu. Výnimočná bola tým, že sa je zúčastnili nielen evanjelickí farári, ale aj viacerí rímskokatolícki kňazi.
Podujatie sa začalo v kostole pobožnosťou s Večerou Pánovou. Zvesťou Božieho slova na text Mt 22, 15 – 22 poslúžil senior Pavel Kollár. Zdôraznil, že Bohu, ktorý nám v Kristovi daroval seba, máme dať to, čo On od nás očakáva: lásku, vďačnosť, oddanosť.
Hoci nateraz nie je možné, aby evanjelickí a katolícki duchovní spoločne prijímali Večeru Pánovu, práve spoločné premýšľanie o nej bolo ťažiskom konferencie, pracovná časť ktorej sa konala v kultúrnom dome.
Podnetnú prednášku na tému: „Večera Pánova – ekumenický dialóg medzi evanjelikmi a katolíkmi“ predniesli dekan Ľudovít Pokojný – predseda Rady pre ekumenizmus Bratislavskej arcidiecézy a Eva Guldanová, predsedníčka Ekumenického výboru ECAV, tajomníčka pre zahraničie Generálneho biskupského úradu ECAV. Postupne priblížili pohľad rímskokatolíckej, resp. evanjelickej cirkvi a. v. na eucharistiu – Večeru Pánovu. Konštatovali, že kým v minulosti cirkvi na seba útočili, neskôr sa ignorovali, časom tolerovali, dnes sa dokážu vzájomne tešiť z úspechov. „Za 50 rokov ekumenického dialógu sme sa prestali nenávidieť. Je viac toho, čo nás spája, ako toho, čo nás rozdeľuje. Katolíci aj evanjelici patria do jedného Kristovho tela.“
V prednáške bolo spomenuté viacero z toho, čo katolíkov a evanjelikov v otázke Večere Pánovej (VP) nikdy nerozdeľovalo: VP má biblický základ, je konaná na príkaz Pána Ježiša, zažívame v nej reálnu Kristovu prítomnosť, prijímame Božiu milosť, vo VP pôsobí Duch Svätý, udeľuje sa v nej odpustenie hriechov, VP slúži na posilnenie viery, nie je určená len jednotlivcom – vytvárame v nej spoločenstvo, VP súvisí s jednotou cirkvi, s VP sa spája zasľúbenie večného života (Ján 6. kap.), existuje jednoznačná spojitosť medzi VP a krstom.
Zazneli vysvetlenia a zdôvodnenia najčastejších označení Večere Pánovej v katolíckej i evanjelickej cirkvi. Spomenuté boli aj fakty, na ktorých sa obe cirkvi zhodli na základe ekumenického dialógu. Tiež dôležitosť pojmu „anamnesis“, ktorý vyjadruje, že VP je sprítomnením Kristovej obete na kríži, nie jej opakovaním či dopĺňaním. Cez bohoslužobné rozpomínanie sa na spásonosné Božie skutky sa tieto mocou Ducha Svätého stávajú skutočnosťou. V tomto zmysle nás VP spája aj so židovským slávením Paschy. Pre Židov vyslobodenie z egyptského otroctva nie je len minulosťou. Vstupujú do príbehu a slávením Paschy udalosť vyslobodenia reálne prežívajú. Vo VP udalosť Ježišovej smrti a vzkriesenia vstupuje k nám. VP je stretnutím so živým Kristom.
Popri iných zaujímavých a cenných informáciách prednášajúci neobišli ani tie otázky, ktoré sa zatiaľ v ekumenickom dialógu nepodarilo vyriešiť. Kľúčovou z nich je kvalifikácia osoby predsedajúcej sláveniu VP.
I keď určité rozdiely zostávajú, nie sú už cirkev rozdeľujúce. Nie sú prekážkou jednoty v zmierenej rôznosti.
Pracovná časť konferencie bola uzavretá modlitbou Jána Hroboňa, biskupa Západného dištriktu ECAV a rozhovormi – spoločenstvom pri obede, ktorý pripravili ochotné sestry z hostiteľského zboru. Im, cirkevnému zboru Horné Zelenice a v neposlednom rade jeho zborovej farárke Oline Kolar patrí úprimná vďaka za organizáciu pastorálnej konferencie.
Martin Šefranko
by 
