V 19. nedeľu po Svätej Trojici vysielala RTVS 2 Služby Božie z cirkevného zboru Trnava. Kázal brat biskup Ján Hroboň.
Celé služby Božie si môžete pozrieť v archíve: https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14320/247858#1
Kázeň ponúkame aj v písomnej podobe:
Pane, prosíme Ťa, daruj nám Ducha, ktorého tvorčia dobrá sila vydrží a nedovolí, aby nás čokoľvek znechutilo, aby sme nepodľahli rezignácii z mnohých problémov, ktoré sa na nás valia každý deň.
Aby sme viac ďakovali a Ťa chválili, ako si želali, reptali a vzdychali, aby sme sa uprostred sveta, ktorý sa stará len o seba, lebo je sebecký a závistlivý, dokázali zaujímať aj o šťastie a prospech iných, aby sme o pravých duchovných prekladoch nedokázali nerozprávať, ale ich aj štedro vydávať.
ŽALM 27
1 Dávidov. Hospodin je mojím svetlom a spásou, koho sa mám báť? Hospodin mi je pevnosťou žitia, koho sa mám ľakať? 2 Keď sa zlostníci približujú ku mne, aby mi zožierali telo, utláčatelia a nepriatelia moji potknú sa a padnú. 3 Keby sa rozložil proti mne tábor, moje srdce sa nebojí; a keby sa aj vojna strhla proti mne, aj vtedy dúfam. 4 Jedno som prosil od Hospodina, to žiadať budem: môcť bývať v dome Hospodinovom po všetky dni svojho života, vidieť láskavosť Hospodinovu a kochať sa v Jeho chráme. 5 Lebo ma skryje vo svojom stane v deň pohromy, schová ma v skrýši svojho stánku, vyvýši ma na skalu. 6 A teraz sa mi hlava povýši nad mojich nepriateľov vôkol mňa; a ja obetovať budem v Jeho stane obete s plesaním, spievať a hrať budem Hospodinovi. 7 Čuj, Hospodine, môj hlas, keď volám, zmiluj sa nado mnou a vyslyš ma! 8 Tebe pripomína moje srdce Tvoj príkaz: Hľadajte moju tvár! Tvoju tvár hľadám, Hospodine. 9 Neskrývaj svoju tvár predo mnou, neodmietaj s hnevom svojho služobníka! Ty si mi býval pomocou, nezavrhni a neopusť ma, ó Bože mojej spásy! 10 Keby ma aj otec môj a matka moja opustili, Hospodin sa ma ujme. 11 Vyuč ma, Hospodine, svojej ceste a veď ma rovným chodníkom pre mojich nepriateľov. 12 Nevydávaj ma pažravosti mojich protivníkov, lebo povstali proti mne falošní svedkovia a násilníctvom sršia. 13 Predsa však verím, že uzriem dobrotivosť Hospodinovu v krajine živých. 14 Očakávaj na Hospodina! Pevný buď! Nech je zmužilé tvoje srdce a očakávaj Hospodina!
Tento Žalm je výkrikom človeka v situácii ohrozenia.
Je to ohrozenie mimoriadne vážne, až hraničné.
Svedčia o tom expresívne výrazy, ktorými opisuje svoje položenie: zlostníci sa približujú ku mne, aby mi zožierali telo, vojna sa strhla proti mne, som vydaný pažravosti svojich protivníkov, falošným svedkom, sršia násilím….
Prosí Hospodina: „Neskrývaj svoju tvár predo mnou, neodmietaj s hnevom svojho služobníka!“
Túžbu o pomoc a záchranu vkladá do slov: „Jedno som prosil od Hospodina, a to žiadať budem: môcť bývať v dome Hospodinovom po všetky dni svojho života, vidieť láskavosť Hospodinovu a kochať sa v Jeho chráme. Lebo ma skryje vo svojom stane v deň pohromy, schová ma v skrýši svojho stánku.“
Ukryje ma na bezpečnom mieste, kde bude láskavosť, krása a pokoj v Božej blízkosti.
Tieto slová mi pripomenuli jednu dramatickú skúsenosť, ktorú sme zažili v Izraeli, kam sme sa vybrali ako skupina z cirkevného zboru.
Bolo to asi pred 5 rokmi. Jeruzalem sme navštívili v čase veľkého židovského sviatku stánkov. Nie je výnimkou, že pri takýchto príležitostiach vypuknú provokácie a incidenty. Jedna taká potýčka sa strhla práve v starobylých uličkách Jeruzalema a rýchlosťou blesku sa rozniesli správy o zastrelenom palestínčanovi, ktorý údajne vyvolal konflikt.
Ľudia vybiehali na ulice rozrušení a zisťovali čo sa stalo, pripájali sa žiaci a študenti z blízkych škôl, začalo to vyzerať ako jedna stupňujúca sa rebélia, len vlások od prepuknutia násilností. Všade behali policajti a vojaci, do úzkych uličiek sa natláčali sanitky a vojenské autá, museli sme odskakovať tesne k múrom, aby sme sa vyhli kolízii. Naša skupina sa rozpŕchla, ako keď jastrab vletí medzi kurčatá. Samozrejme, že sme boli v strese a obavách, čo sa nami bude.
Prišiel pokyn od vedúceho, ktorý sme si rýchlo dali vedieť medzi sebou – tu za múrom, je bezpečné miesto. Skutočne, prešli sme úzkou kamennou bránkou do nádvoria a odtiaľ do malého kostolíka. Zhodou okolností bol postavený ako pripomienka Ježišovho mučenia – bičovania a korunovania tŕňovou korunou pred ukrižovaním.
Sadli sme si na kamenné lavice a prežívali moment úľavy a bezpečia. Hluk ulice už nebolo počuť. Pár metrov, zopár krokov a všetko bolo inak. Modlili sme sa za pokoj pre Izrael a ochranu pre nás všetkých. To upokojenie v Božej prítomnosti bolo výnimočné.
Po tomto túži žalmista, v dramatickej situácii, keď na neho dolieha ohrozenie, nepriateľstvo a nenávisť, byť ukrytý v láskavej prítomnosti nebeského Otca, v jeho dome.
Myslím, sestry a bratia, že toto je jeden z dôvodov, prečo radi chodíme do našich kostolov a chrámov – prežiť upokojenie v Božej blízkosti.
Dnes, keď sú naše chrámy znova prakticky zatvorené a my vnímame ohrozenie vyplývajúce z rýchlo sa šíriacej pandémie, túžime po bezpečí, po upokojení.
Božia blízkosť však nie je viazaná na chrám. Apoštol Pavol v 2. liste korintským kresťanom hovorí: „Či neviete, že vy ste chrám Boží a Duch Boží prebýva vo vás?“ A na inom mieste: „Boh nebýva v chrámoch zhotovených rukami.“
Po skaze druhého Jeruzalemského chrámu stratili židia svoje kultické miesto. Vnímajú novú situáciu tak, že kdekoľvek sa žid modlí, stáva sa z tohto miesta chrám.
A mohli by sme parafrázovať – kdekoľvek sa kresťan modlí, stáva sa z toho miesta chrám. Kdekoľvek prichádza, s kýmkoľvek je, s ním prichádza Božia prítomnosť, pokoj a bezpečie Hopodinovho domu.
Zrejme toto je výzva dnešných zatvorených chrámov, aby sme ich o to viac otvárali v sebe a sami boli chrámom, kde prebýva Duch Boží a jeho ovocie – lásku, radosť, pokoj prinášali všade tam, kde sme.
O tejto nádhernej Božej prítomnosti Svätého Ducha vypovedá aj túžba žalmistu: „Moje srdce mi pripomína Tvoj príkaz: Hľadajte moju tvár! Tvoju tvár hľadám, Hospodine. Neskrývaj svoju tvár predo mnou.“
Pozrieť do tváre človeka znamená získať o ňom prvý dojem.
Pozrieť do tváre Hospodinovej v Starej zmluve ani nebolo možné, takú skúsenosť by človek neuniesol, neprežil by.
Keď Mojžiš hovoril s Bohom na vrchu Sinaj, kde dostal dosky Zákona, pri návrate späť si musel zakryť tvár závojom, jeho tvár tak žiarila po stretnutí s Hospodinom, že sa Izraelci báli k nemu priblížiť.
V 2Kor. sa píše, že tento závoj z tváre odstraňuje Kristus. V ňom môžeme stretávať Boha už tvárou v tvár, ako hovorí apoštol Ján: „Čo sme na vlastné oči videli, čo počuli, čoho sa nám ruky dotýkali – Slova života.“
Žalmista s úzkosťou prosí: „Neskrývaj svoju tvár predo mnou, neodmietaj s hnevom svojho služobníka! Ty si mi býval pomocou, nezavrhni a neopusť ma, ó Bože mojej spásy!
Možno máme v aktuálne situácii podobný pocit, že Hospodin skryl pred nami svoju tvár, že sa k nám otočil chrbtom, opustil nás a ohrozenie sa na nás valí nezastaviteľne ako tsunami.
Pán Ježiš nás však ubezpečuje: nezanechám vás a neopustím.
Práve jeho utrpenie, kríž a vzkriesenie je toho istotou, tak ako sme to prežívali v tom malom kostolíku v Jeruzaleme. Že On je s nami, uprostred búrky ohrozenia, dáva pokoj.
Predsa však treba povedať, že cez túto situáciu pandémie k nám Boh hovorí výnimočným spôsobom. Nastavuje nám zrkadlo a vyzýva vrátiť sa k hodnotám, na ktorých naozaj záleží. Predovšetkým nás vyzýva podobne ako žalmistu v jeho situácii ohrozenia: „Hľadajte moju tvár.“
Dnes na tvári nosíme rúška. Stali sa symbolmi tejto doby. Odborníci často pripomínajú, aké je ich nosenie na verejnosti dôležité. Tiež hovoria, že viac ako nás, chránia tých druhých pred nami. Že ich nosenie je hlavne kvôli tým druhým. Pokiaľ by človek chcel chrániť hlavne seba, musel by chodiť celý v skafandri. Pokiaľ chce brať ohľad hlavne na druhých, stačí iba to najnutnejšie – rúško. Keď to dokáže každý, tak potom chráni aj seba. Stačí jeden, alebo zopár, ktorí neberú ohľad na iných a už budú pribúdať skafandre.
Ježiš nás volá v tejto situácii k tomu, aby nám záležalo na druhých viac, ako na sebe. Tak, ako jemu záležalo na nás natoľko, že sa za nás obetoval, zomrel za nás, aby sme my mohli žiť.
Mottom týchto dní je ROR – rúško, odstup, ruky.
V blízkosti Hospodinovej tiež platí ROR, ale v inom význame.
R – ako rozhovor
O – ako objatie
R – ako ruka ponúknutá na pomoc
Byť v blízkosti Hospodinovej, vnímať jeho láskavú prítomnosť, jeho zachraňujúci dotyk, to je naša nádej a istota, aj v týchto neistých časoch.
Preto je záver tohto žalmu radostným zvolaním a výzvou: ôPredsa však verím, že uzriem dobrotivosť Hospodinovu v krajine živých. Očakávaj na Hospodina! Pevný buď! Nech je zmužilé tvoje srdce a očakávaj Hospodina!“
Verím, že uzriem dobrotivosť Hospodinovu v krajine živých. Nie v krajine mŕtvych, ale živých.
Očakávaj Hospodina, pevný buď.
Očakávať Hospodina znamená dočkať sa záchrany.
Treba byť v tomto očakávaní pevný, lebo máme istotu vyplývajúcu z Jeho slova, že očakávanie spravodlivých prináša radosť.
Veľmi nám chýba osobné spoločenstvo v chráme a stretnutia v našich zboroch. Máme však jedinečnú príležitosť zveľaďovať a budovať ten chrám v našich srdciach. Byť pripravení na obdobie po korone, ktoré bude aj pre cirkev v mnohom ohľade iné, prinesie nové, jedinečné výzvy.
Očakávajme trpezlivo, buďme pevní a dočkáme sa radosti.
Ján Hroboň, biskup ZD ECAV
by 
