V drevenom evanjelickom artikulárnom kostole vo Svätom Kríži boli do služby v cirkvi uvedení dvaja noví kňazi – Ján Gdovin ml. a Marek Žaškovský.
Príhovor k Večeri Pánovej – biskup ZD, Ján Hroboň
Sk 9, 10-19
10 A bol v Damasku učeník menom Ananiáš. Tomu povedal Pán vo videní: Ananiáš! A on povedal: Tu som, Pane! 11 A Pán mu na to: Vstaň, choď do ulice, ktorá sa volá Rovná, a vyhľadaj v dome Júdovom Saula, prímenom Tarzenského; lebo, hľa, modlí sa, 12 a videl vo videní muža menom Ananiáš, ako vchádza k nemu a kladie ruky na neho, aby zase videl. 13 Ananiáš odpovedal: Pane, od mnohých som počul o tom mužovi, koľko zlého narobil Tvojim svätým v Jeruzaleme; 14 aj tu má moc od veľkňazov, aby poviazal všetkých, ktorí vzývajú Tvoje meno. 15 Riekol mu Pán: Len choď, lebo on mi je vyvolenou nádobou, aby niesol moje meno pred pohanov, aj pred kráľov a pred synov izraelských. 16 Lebo ja mu ukážem, koľko musí trpieť pre moje meno. 17 Odišiel teda Ananiáš a vojdúc do toho domu, položil ruky na neho a povedal mu: Brat Saul, Pán Ježiš, ktorý sa ti ukázal na ceste, po ktorej si prišiel, poslal ma, aby si zase videl a bol naplnený Duchom Svätým. 18 A vtom spadli mu z očú akoby šupiny, zase videl a dal sa pokrstiť. 19 Potom prijal pokrm a zmocnel.
V prečítanom príbehu nachádzame človeka v hlbokej sebareflexii. Saul, známy neskôr ako apoštol Pavol, po mimoriadnom stretnutí s Kristom, hlbokým a zásadným spôsobom prehodnocuje svoj doterajší život.
Ako k tomu došlo?
Saul bol vtedy mladý, vzdelaný, ambiciózny človek. V mene svojho náboženského presvedčenia sa iniciatívne podujal na desivú vec. Vyvraždiť kresťanov v Damašku! Hrôza. Z jeho pohľadu však išlo o správnu vec, veď oni sú fanatici, sekta, nepriatelia, ohrozujú náboženstvo židov, teda aj ich štát a existenciu a preto sa ich treba zbaviť!
Je skutočne desivé, keď človek v mene svojho náboženského presvedčenia dokáže siahnuť na život druhého a vidí to ako správnu vec. Vidí sa ako vykonávateľ spravodlivosti. Koľko hrôzy a utrpenia spôsobuje takýto postoj, v minulosti aj dnes.
Saul bol odhodlaný konať. Je na ceste do Damašku, aby uskutočnil svoj hrôzostrašný plán.
Na tejto ceste prišlo zastavenie. Radikálne, mimoriadne.
Ožiarilo ho svetlo z neba, padol z koňa a počul hlas: Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ?
Po tejto udalosti oslepol, zaviedli ho do Damašku, tri dni nevidel, nejedol ani nepil.
Zaujímavé však je a tu sa dostávame k dnešnej časti príbehu, ktorú sme prečítali, že keď Pán posiela za Saulom učeníka Ananiáša, hovorí o ňom – modlí sa a vidí ťa vo videní.
Saul stratil bežný zrak, ale otvorili sa mu vnútorné oči, začal vidieť všetko inak. Hlavne seba.
Nedávno sa videl ešte ako ten schopný, odhodlaný, pravoverný, rozhodný, zásadný, spravodlivý, po stretnutí s Kristom tento pohľad na seba radikálne zmenil. Uvidel sa ako pomýlený, nehodný a hriešny človek, ktorý sa nasadzuje za absolútne nesprávnu vec. V kresťanoch prenasleduje Krista.
V hlbokej sebareflexii prehodnocuje svoj život. Prichádza k nemu Ananiáš, kladie na neho ruky, prijíma naplnenie Duchom Svätým a otvárajú sa mu oči. Čítame, padli mu z očí, akoby lupiny.
Naozaj začal vidieť až potom, keď začal žiť s Kristom. Stretnutie s Ním mu dalo pravdivý obraz o sebe, pravdivú sebarefexiu.
Neviem, milí bratia, či aj vaše nasledovanie Krista, žiť s Ním, vo viere v Neho, bolo vecou rozhodnutia v mimoriadnej chvíli, alebo postupným procesom, fakt je ten, že stretnutie s Ním, otvára naše oči, aby sme sa videli v pravdivom svetle. Takí, akí naozaj sme.
Trochu na odľahčenie. Bývajú také celkom vtipné ilustrácie, ktoré zobrazujú to, ako ma vidia v rodine, práci, škole, priatelia a ako sa vidím ja. A spôsob, ako sa vidím ja, je diametrálne odlišný, ako ma vnímajú iní. Napríklad pri pohľade do zrkadla sa vidím ako atlét, a druhí mi dávajú najavo, že by neuškodilo, keby som schudol…
Ako získať teda pravdivý obraz o sebe? Dnešný príbeh hovorí o tom, že je vidieť sa v svetle Kristovej prítomnosti, počuť Jeho hlas, byť naplnený Jeho Duchom – to je ten odraz, tá refexia, v ktorej sa vidím pravdivo, taký, aký som. Schopnosť sebareflexie je vzácna, ale ak sú to iba odrazy môjho vnútra, nebýva pravdivá. Ak sebareflexia je odrazom Boha, Jeho svetla, Jeho slova, Jeho Ducha, to je tá oči otvárajúca, život meniaca, transformujúca skutočnosť.
Poznávam, že som nehodný, hriešny, pomýlený, že pred Bohom neobstojím. Ale zároveň ma on dvíha, najčastejšie cez druhých ľudí a padajú z našich očí akoby lupiny a dostávame nový pohľad, na seba, na druhých, na svoje poslanie.
Práve cez túto transformujúcu skúsenosť otvorenia očí sa stal Pavol najväčším apoštolom Pána Ježiša Krista a jeho slovo, jeho misia, sa nám zachovali dodnes ako živé Božie slovo.
Milí bratia, teraz budete prijímať sviatosť Večere Pánovej a zároveň máte príležitosť ku sebareflexii. Vidieť vo svetle Božej prítomnosti, cez Jeho slova, že som nehodný a hriešny človek, ale zároveň dostať nový pohľad, že byť s Ním, je to najlepšie. Že iba spolu s Ním a v moci Jeho Ducha budete môcť naozaj naplniť to poslanie, ktoré vám dal. Nech vám v tom Pán Boh pomáha.
Príhovor za ECAV- zástupkyňa generálneho dozorcu ECAV, Renáta Vinczeová
Milí naši novokňazi, slávnostné zhromaždenie tu v chráme, vážení diváci pri televíznych obrazovkách!
Dnes prežívame všetci slávnostný deň – Vy, naši bratia, ktorí ste boli oficiálne uvedení do služby, sa tešíte spolu so svojimi rodičmi a ostatnými príbuznými. Cirkev sa teší, že bude mať nových služobníkov na Pánovej vinici. Aj keď ste tento rok iba dvaja, máme z Vás radosť, lebo veríme, že aj malé stádočko je Bohu milé.
Skončila sa Vám cesta študentská, keď ste sa učili, ako Slovo Božie zvestovať, kázať, ako vyučovať iných o Božích pravdách. Nebolo to ľahké štúdium, ale stále to boli krásne, bezstarostné študentské časy.
Teraz Vám začína cesta praxe – keď budete môcť to, čo ste sa učili, pretaviť do praktickej roviny. Nebude to cesta zďaleka taká jednoduchá a pohodlná, ako bola tá študentská. Bude to cesta náročná, na ktorej Vás čaká veľa prekážok.
Vaše povolanie nie je obyčajné zamestnanie, je to poslanie, Vaše privilégium otvárať ľuďom dvere, ktoré vedú do Božieho kráľovstva. Privádzať ich k živej viere v Ježiša Krista. Nielen kázaním v kostole a teoretickým vyučovaním, ale aj praktickou službou. Nebojte sa vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, buďte tvoriví, nápadití, hľadajte nové formy práce a šírenia evanjelia, aj za múrmi kostolov a fár. Choďte medzi ľudí, načúvajte im, rozprávajte sa s nimi, zdieľajte s nimi ich radosti, aj starosti. Nech Váš osobný príklad viery, Vaše odhodlanie a zanietenie zapáli čo najviac sŕdc pre život s Ježišom Kristom.
Nebojte sa na tú cestu vykročiť a kráčať po nej, lebo na nej nie ste sami. Pán Boh Vás po nej bude viesť, ak sa s pokorou a dôverou vložíte do Jeho rúk.
V mene predsedníctva a celej cirkvi želám Božie požehnanie na tej Vašej ceste.
by 
