SME SI BLIŽŠIE, AKO SME SI MYSLELI
Západný dištrikt Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku zorganizoval v pondelok 8. apríla t. r. vo Zvolene Pastorálnu teologickú konferenciu, ktorej sa zúčastnilo 50 evanjelických farárov a faráriek. Výnimočná bola nielen zaujímavou témou „Večera Pánova – ekumenický dialóg medzi evanjelikmi a katolíkmi“, ale aj tým, že prednášku pripravili a viedli spoločne katolícky kňaz Ľudovít Pokojný, predseda Rady pre ekumenizmus Bratislavskej arcidiecézy a evanjelická farárka Eva Guldanová, tajomníčka pre zahraničie na Generálnom biskupskom úrade ECAV a predsedníčka Ekumenického výboru ECAV na Slovensku.
Podujatie začal čítaním, výkladom Božieho slova a modlitbou biskup Ján Hroboň, biskup Západného dištriktu ECAV na Slovensku. Vo svojich slovách zdôraznil veľkonočnú obnovu nadšenia, akoby znovu-zrodenie nasadenia duchovných služobníkov v oboch cirkvách za evanjelizáciu v tomto nie ľahkom období, ktorým prechádza spoločnosť na Slovensku. A určite k tomu môže prispieť aj skutočnosť spoločného premýšľania a dialógu o Večeri Pánovej.
Následne prednášajúci spoločne priblížili pohľad Rímskokatolíckej a Evanjelickej cirkvi a. v. na Eucharistiu-Večeru Pánovu. Konštatovali čím, resp. kým je Eucharistia pre nás, do akého Božieho zámeru nás uvádza, a akou aktuálnou príležitosťou je pre obe naše cirkvi. Zazneli aj vysvetlenia a zdôvodnenia najčastejších označení Večere Pánovej v Katolíckej i v Evanjelickej cirkvi. Spomenuli aspekty, ktoré nikdy neboli kontroverzné a aspekty, na ktorých sa nedávno dosiahla zhoda medzi oboma našimi cirkvami (napr. otázka reálnej prítomnosti Krista vo sviatosti). Neobišli ani aspekty, o ktorých ešte treba viesť pokorný a otvorený dialóg, ako napr. kľúčový význam kvalifikovanosti osoby, ktorá predsedá sláveniu Večere Pánovej-Eucharistii. Dôležité pre obe strany bolo pochopenie významu a návrat k používaniu gréckeho slova anamnesis, ktoré vyjadruje, že Večera Pánova-Eucharistia je sviatostným sprítomnením Kristovej obete na kríži a nie jej opakovaním či dopĺňaním.
V poslednej časti prednášky Ľudovít Pokojný vysvetlil aktuálne normy Katolíckej cirkvi pre zatiaľ výnimočné prijímanie Eucharistie, sviatosti pomazania chorých, a sviatosti zmierenia zo strany nekatolíckych kresťanov, čo mnohých prítomných evanjelických duchovných prekvapilo. Okrem toho ilustroval, že odpoveď pápeža Františka na otázku z roku 2015 v evanjelickom cirkevnom zbore v Ríme posúva obe cirkvi na vyššiu úroveň kvality ekumenických vzťahov: „Samozrejme, ide tu aj o normy, lebo bez noriem sa nedá žiť, ale do popredia sa dostáva spiritualita – čiže ekumenický štýl života. Možno sme sa dostali do obdobia, kedy sa už nemáme zameriavať na katolícky štýl života alebo evanjelický štýl života, ale na ten najpôvodnejší štýl života kresťanov – ten ekumenický. Pápež nás povzbudzuje, aby sme sa prehĺbili v poznaní Božieho zámeru, ktorý sa skrýva v Eucharistii a ktorý vyviera zo samotného centra Najsvätejšej Trojice. A následne si tento zámer máme všetci osvojiť. Vzrušujúcou úlohou nás duchovných je, aby sme to naučili naše komunity.“
Prednesené myšlienky vzbudili nové otázky a podnety k dialógu, ktorý stále napreduje a je dôležitou súčasťou našej spoločnej cesty k jednote. Lebo, ako povedali obaja prednášajúci na záver, „zatiaľ čo minulosť – ako vieme – sa nedá zmeniť, pamäť a spôsob vytvárania spomienok sa zmeniť dá. Neustále sa viacerí modlíme za uzdravenie našich rán a spomienok, ktoré nám ešte zatemňujú pohľad na seba navzájom. Pozývame vás odmietnuť a v našich zboroch a farnostiach dbať na odmietanie akýchkoľvek predsudkov, nenávisti a násilia nielen vo svete, ale aj medzi našimi cirkvami na Slovensku. Aby si náš Boží ľud viac osvojil výslovnú Kristovu vôľu „aby všetci boli jedno“ (Jn 17,20-21). Sme presvedčení, že Boh nás kresťanov chce použiť, aby sa svet naučil spoločne kráčať a konať v bratstve.“
Autor: Ľudovít Pokojný
—————————————————
V popoludňajšom programe nám riaditeľka Evanjelickej diakonie v Bratislave – Beáta Dobová priniesla tému: Ako porozumieť starnutiu.
Rozobrala všetky etapy života a zamerala sa najmä na poslednú – starobu.
V každej etape môže človek získať pozitívnu alebo negatívnu skúsenosť, ktorá ho ovplyvní v nasledujúcich životných štádiách.
Spomenula aké sú potreby starnúcich ľudí, ako minulosť vplýva na ich odchod z tejto časnosti. Tiež rozobrala aké je zdarné starnutie, ako pracovať na svojom „vnútornom človeku“ a odporučila čo všetko je potrebné, aby starnutie a staroba boli zmysluplné.
MH
by 
