Drahí bratia a sestry, vážené cirkevné zbory,
žijeme v dobe rýchlo postupujúcej sekularizácie. Kresťanovi sa môže stať, že sa mu začnú vytrácať závažné dôrazy, ktoré kresťanstvo robia kresťanstvom. Môže napríklad zabudnúť vítať sviatok Letníc. Môže stáť v rozpakoch nad vierou v Ducha Svätého. Možno ešte vyznáva, že Boh je nad svetom, alebo že v Ježišovi prišiel do sveta. Ale už stráca schopnosť zaujať v tom všetkom svoje vlastné miesto. Čerpať z toho pre podobu života, hodnôt, nádeje. Rozoznávať, čo je biele a čo čierne, čo je ešte kresťanský život a čo iba formálne náboženstvo, alebo trendový kresťanský humanizmus.
Vyznať „Verím v Ducha Svätého“, je preto vzácna a vážna vec! Hovoríme v nej „áno“ faktu, že Boh, ktorý je väčší ako svet a ktorý bol v Ježišovi Kristovi vo svete, vstupuje v Duchu Svätom do našich tiel. Robí si na nás právo a my mu ho dávame! Vťahuje nás do diania, ktoré začalo stvorením, ktoré v Kristovi pokračovalo vykúpením a ktoré má pri nás vyvrcholiť posvätením; odovzdaním sa Bohu, osobným premieňaním sa a otvorením sa na nekonečné obdarovanie Bohom.
V Apoštolskom vyznaní viery vyznávame, čo všetko Duch Svätý otvára človeku. Ako prvé pohľad na „svätú cirkev všeobecnú“. Pochopenie, že navzdory realite rozdelenia všetky cirkvi tvoria jediný zástup Bohom milovaných hriešnikov. Letnice nám kladú na srdce hľadanie ekumenického porozumenia v realite rozdelenia. Tešíme sa, že tento rok je rokom 50. výročia podpísania Leuenbergskej konkordie, dokumentu, ktorý užšie spojil hlavne evanjelikov a reformovaných.
Ako druhé Duch Svätý dáva schopnosť vytvárať „spoločenstvo svätých“. V prostredí cirkvi sa napriek rozdielnosti môžeme v Kristovi prijímať ako bratia a sestry. Môžeme vytvárať vzťahy lásky, ku akým svojich učeníkov volá Pán Ježiš Kristus (Ján 13, 34) a ktoré majú pre svedectvo svetu zásadný význam (Ján 13, 35). V Duchu Svätom je pravá inklúzia. Bola v Ňom prv, ako sa vôbec stala moderným slovom. Ak naša cirkev potrebuje dnes v niečom mocné pôsobenie Ducha Svätého, je to práve v oblasti uzdravenia vzťahov a vytvárania pokoja.
Apoštolské vyznanie viery potom opíše dielo Ducha Svätého z hľadiska budúcnosti človeka. Duch Svätý nás uisťuje, že našou budúcnosťou bude „hriechov odpustenie“ – obnovenie pôvodnej jednoty s Bohom. Uisťuje nás o „tela z mŕtvych vzkriesení“, o tom, že aj navzdory smrti Boh zachová totožnosť a jedinečnosť každého z nás. A obracia zraky k „životu večnému“, k nevysloviteľnému obdarovaniu, ktoré nám Boh dal v Kristovi. Duch Svätý napokon dáva človeku schopnosť povedať Bohu svoje „Amen“ – „Si hodný dôvery“. Je to to najväčšie, čo môže ľudská bytosť Bohu povedať. Aj v našej cirkvi môžeme byť svedkami toho, ako mnohí – deti, mládež, dospelí, seniori – hovoria Bohu svoje vedomé „Amen“. Sme svedkami diela Ducha Svätého! Nech je zaň chvála a vďaka!
Bratia a sestry, bez Ducha Svätého je naša viera iba evidovaním náboženských faktov. Naše snahy sú iba lopotením sa. Naše hľadanie orientácie vo svete je iba ochutnávaním rôznych ľudských konštruktov. A pohľad do budúcnosti je uvedomením si strachu z konca. Len v Duchu Svätom nadobúda pre nás Boh, Kristovo dielo, autorita Písma, kresťanský život, či nádej v smrti reálnu podobu. Nech teda prastaré volanie: „Príď, Duchu Svätý, naplň nás!“, nezatíchne v našej cirkvi ani dnes. Všetci v ňom spojme svoje hlasy a srdcia.
Vaši, v Pánovi Ježišovi Kristovi,
Ivan Eľko, Peter Mihoč, Ján Hroboň
Zbor biskupov ECAV na Slovensku
Zostavil Ivan Eľko, generálny biskup ECAV
by