Tragédia na letnom tábore v Turčeku nás bolestivo zasiahla. Rodine zosnulého Jakubka vyslovujeme hlbokú a úprimnú sústrasť.
Jeho rodičia /podľa denníka Pravda/ reagovali nasledujúcimi slovami: „Ďakujeme všetkým za prejavenú úprimnú sústrasť. Negatívne komentáre nikomu nepomáhajú. Ak môžeme mať skromné želanie, tak aby tento tábor neskončil. Jakubka nám to už nevráti, ale deti by nemali prísť o tie úžasné zážitky z tábora, vrátane našich zvyšných dvoch detí.“
Úžasné slová tých, ktorí prišli o to najcennejšie, vlastné dieťa. Majú toľko dôvodov na zlorečenie, hnev, výčitky, sťažnosti… namiesto toho apel – nebuďte negatívni.
Turček sa nám ako rodine spája s táborom, kde aj naši dvaja synovia vypomáhali pred pár rokmi ako hudobníci. Odniesli si veľmi pekné zážitky.
Aj ako cirkev organizujeme stovky letných táborov, denných aj pobytových najmä pre deti a mládež.
Veľmi dôverne poznáme, aký krásny a požehnaný čas to býva, ale zároveň koľko námahy, nástrah a problémov sa spája s takým táborom, ako zodpovedne musí byť pripravený, s akým nasadením ho musia zvládnuť vedúci a ich pomocníci, koľko neraz aj dramatických situácií musia riešiť.
Neviem si ani predstaviť situáciu, keď vám niekto na pár dní zverí svoje dieťa, to najcennejšie čo má a vy mu musíte oznámiť, že sa domov už nevráti. Musí to byť hrozné pre všetkých zainteresovaných.
Predsa však, ani takáto veľká tragédia nie je pre rodičov dôvodom k zlorečeniu. O čo malichernejšie a banálnejšie záležitosti sú predmetom nenávisti a zlosti, ktorú dokážeme bez zábran vyliať okolo seba. O čo lepšie by nám všetkým bolo, keby namiesto zlorečenia a nenávisti tu boli slová pokory, prajnosti, odpustenia, žehnania…
Modlíme sa za túto rodinu postihnutú ťažkou stratou, nech im Pán Boh dáva pokoj, potešenie a silu zvládať bolesť a utrpenie.
Ďakujeme za ich krásne svedectvo, tak potrebné pre nás všetkých.
Ján Hroboň, biskup ZD
by